Revitalizácia lesa postupuje rýchlo aj vďaka teplejšiemu počasiu a zrážkam

Vysoké Tatry 11. mája (TASR) – Kalamitou poškodený les na podhorí Vysokých Tatier už dostáva novú tvár, po viac ako šiestich rokoch od ničivej kalamity vidieť výsledky zalesňovania. \"Sme len v úvodnom štádiu vývoja toho lesa, uplatňujú sa tu aj dreviny prípravné, ktoré postupným vývojom prirodzene vypadnú, to sú predovšetkým brezy, jarabiny, osiky. Tie sú normálnou súčasťou vývoja smrekového lesa v týchto podmienkach,\" vysvetľuje Peter Fleischer zo Štátnych lesov Tatranského národného parku (ŠL TANAPu).
Budúci les by mal byť podľa neho priestorovo viac diferencovaný, a teda aj odolnejší. Na kalamitných plochách sa však zvýšil počet alergénnych tráv a drevín, predovšetkým brezy, čo určitým spôsobom narúša liečebnú funkciu lesa. \"Len čo bude ten ihličnatý les intenzívnejšie postupovať, tak bude mať breza menej svetla a prirodzene vypadne z tých porastov,\" ubezpečil Fleischer. Dominantou lesa pred kalamitou bol smrek, ktorý tvoril zhruba 75% územia. Lesníci sa teraz snažia zmeniť jeho štruktúru i vekovú a priestorovú skladbu. \"Druhovú skladbu veľmi nezmeníme, len v prvej fáze dokážeme zabezpečiť to vyššie zastúpenie drevín, ktoré sú garantom, že les nebude homogénny,\" vysvetľuje Fleischer. Kalamitná plocha sa podľa neho veľmi rýchlo zrevitalizovala, a to aj vďaka teplejšiemu počasiu bohatšiemu na zrážky. \"Pre kalamitnú plochu a jej revitalizáciu to bolo prospešné, ale pre okolité porasty to zrejme šťastím nebolo, pretože to podporuje šírenie podkôrneho hmyzu,\" upozornil Fleischer.
Pamätný les, ktorý sa nachádza v blízkosti Dolného Smokovca, je jedným z príkladov, ako postupuje revitalizácia územia poškodeného veternou kalamitou v roku 2004. Svoj strom si tu zasadilo množstvo významných ľudí nielen zo Slovenska, okrem iných aj členovia NATO, či novinári a politici.
\"Základným cieľom je postupne pomôcť spolu s prírodou vytvoriť také lesy, ktoré viac zodpovedajú prírodným podmienkam ako lesy pred kalamitou,\" konštatoval hovorca ŠL TANAPu Marián Šturcel. Niektorí ochranári však tvrdia, že najlepšie by bolo les ponechať tak, ako je a on sám sa s kalamitou vyrovná. \"Nachádzame sa v oblasti Smokovcov, kde človek dlhé desaťročia využíva toto prostredie, má liečebnú funkciu, ktorá je aj o zdravom lese,\" objasnil Šturcel. Podľa neho by bol princíp samovývoja tejto oblasti kontraproduktívny.
Koncepcia revitalizácie sa v TANAPe uplatňuje desiatky rokov, prakticky od vzniku TANAPu. \"V lokalite Poš bola kalamita zhruba pred 30 rokmi, predtým sa tu nachádzal viac menej umelo založený smrekový les, ktorý víchrica, podobná ako v roku 2004, zrovnala so zemou,\" priblížil Fleischer. Dnes tu môžeme vidieť kombináciu zámerného zalesňovania a prirodzeného vývoja, teda prípravných drevín, brezy, jelše, príp. jarabiny a jedle, smrekovca a borovice. \"Podarilo sa vytvoriť les, ktorý zodpovedá predstave stabilnejšieho lesa, cieľom tejto starostlivosti je vytvoriť takú štruktúru, ktorá v prípade víchrice poškodí predovšetkým najvyššie stromy, a ten spodok by mal ostať nepoškodený,\" vysvetľuje Fleischer.
Revitalizáciu celého kalamitného územia odhadujú ŠL TANAPu na približne 20 rokov. Od roku 2005 až do roku 2010 bolo na lesných pozemkoch národného parku v správe ŠL TANAPu obnovených viac ako 3000 hektárov (ha) poškodeného územia. Z toho takmer 1500 ha umelou obnovou a cca 1600 ha prirodzeným zmladením. Celkový počet sadeníc dosiahol takmer 3,5 milióna kusov, z toho 79% je ihličnanov a 21% listnáčov.